<< >>

Prasátečko starosta

O PROJEKTU


Ako mladá novinárka na východnom Slovensku som si už pomaly zvykla, že sexistické narážky sú súčasťou miestneho koloritu. Hlášky typu: „mladučké žieňa“, „rozkošné dievčatko“ a „môžete si mi sadnúť aj na kolená“ patria ku každodennému stereotypu. Raz v zime som bola na služobnej ceste v jednej z dedín v okolí Sobraniec. Potrebovala som s miestnym starostom zájsť na miesto za dedinou do menej prístupného terénu. Môj naivný predpoklad, že vzťah novinár – respondent / verejný činiteľ bude čisto profesionálny, zlyhal v momente, čo som si sadla so starostom do jeho terénneho auta. Len čo sme prišli na miesto, starosta zamkol auto. Nasledovali návrhy na „vyplnenie času“ a „vzájomné zohriatie sa“. Bolo mi jasné, o čo starostovi ide. Trvalo asi 10 minút, kým starosta pochopil, že o zohrievanie nemám najmenší záujem. Mala som strach. V starostovi sa zrejme nakoniec ozval pud sebazáchovy, od svojich návrhov upustil a odviezol ma naspäť do dediny. Nikdy v živote ma nikto tak neponížil.


Autor/ka: Dagmar